Čársky Konštantín, MUDr., DrSc, univerzitný profesor, lekár (1899 – 1987)

Narodený dňa 4.apríla 1899 v rodine gbelského roľníka ako posledný zo 4 súrodencov. Po skončení ľudovej školy v Gbeloch, kde ho učí národne uvedomelý učiteľ Hudec začal študovať na gymnáziu v Nitre, kde je jeho starší brat Ludvík lekárom. Po Ludvíkovom preložení do Szombathelya v Zadunajsku prechádza na gymnázium do Skalice a odtiaľ na matkinu žiadosť do seminára v Trnave. Ihneď po maturite 1. mája 1917 je odvedený K. und K. regimentu 72 v Špitálskych kasárňach v Bratislave. Po absolvovaní dôstojníckej školy je prevelený do albánskeho mesta Skadar. Po skončení I. svetovej vojny a po zážitkoch z nej sa rozhodol pre štúdium medicíny. Ako prvý Slovák po vytvorení ČSR bol v januári 1919 prijatý na Lekársku fakultu v Prahe. Po trojročnom pobyte v Prahe prestúpil na Lekársku fakultu do Bratislavy. Štúdium ukončil promóciou 1. marca 1924. Na druhý deň po promócii nastúpil na miesto asistenta v Ústave patologickej anatómie. Po poldruharočnom pôsobení v tomto ústave, dostáva miesto asistenta na I. chirurgickej klinike u profesora Kostlivého. Odtiaľto odchádza dočasne na ortopedickú kliniku ako prednosta, kde sa popri liečeniu poúrazových stavov končatín, liečeniu tuberkulózy kĺbov a kostí najviac venuje plastickej chirurgii. Dňa 1.júla 1936 sa v skalickom kostole žení a za manželku si berie najstaršiu dcéru profesora Kostlivého, Ľudmilu. Hneď na druhý deň po sobáši a oslave odchádzajú mladomanželia na svadobnú cestu. Za cieľ si vybrali Chodsko a najmä oblasť Domažlíc. Do roka po svadbe sa im narodila dcéra Milica (Milica Katarína Bohuslava).Potom syn Milan, Konštantín, Stanislav a Ivan. V roku 1938 po mníchovskom verdikte a vyhlásení mobilizácie rukuje do Vrútok. V hodnosti podplukovníka bol veliteľom zdravotnej divízie. Po odchode profesora Kostlivého preberá vedenie I. chirurgickej kliniky. Roku 1938 bol menovaný mimoriadnym a o rok na to riadnym profesorom. Pod jeho vedením sa klinika zameriavala na chirurgiu neoplazmatických chorôb hrubého čreva, na chirurgiu toxickej strumy a na chirurgiu benígnych striktúr ezofagu, ďalej na laboratórne metódy prostredia v predoperačnej príprave. Zdokonalila sa diagnostika a liečba niektorých cievnych chorôb. V roku 1969 dostáva jedno z najvyšších vyznamenaní – Rad práce. Profesor Čársky uverejnil doma i v zahraničí niekoľko stoviek odborných vedeckých prác. Systematicky sa venoval zdravotnej osvete a vo veľkej miere sa podieľal na rozvoji telesnej výchovy a športu. Bol predsedom Zv��zu československých horolezcov a niekoľko desaťročí až do svojej smrti predsedom kanoistického klubu Tatran Karlova Ves. Po odchode na dôchodok sa plne venuje zdravotníckej osvete hlavne v novinách, časopisoch, rozhlase a televízii. Zomiera dňa 23. mája 1987 v Bratislave. Urna s jeho popolom je uložená na novom cintoríne v jeho rodných Gbeloch.