Juriga Ferdinand, ThDr., kňaz, politik, publicista (1874 – 1950)

Narodil sa dňa 12. októbra 1874 v Gbeloch v rodine gbelského roľníka Michala Jurigu a Márie rodenej Hurbanovej ako tretí chlapec zo 4 súrodencov (mal dvoch starších bratov Ondriša a Jána a o štyri roky mladšiu sestru Máriu). Pre nedostatok peňazí v siedmych rokoch odviedli rodičia malého Ferdiša do Ostrihomu k “strýčkovi” ostrihomskému opátovi – kanonikovi Jánovi Jurigovi do škôl, kde strávil šesť rokov a vyštudoval dva roky lýcea. Tretiu a štvrtú triedu gymnázia však F. Juriga vychodil v Skalici, ktorá mala veľký vplyv na pozdvihnutie jeho národného povedomia. Piaty ročník gymnázia už opäť absolvoval v Ostrihome. Primas – kardinál Šimor ho vzal za klerika a od šiestej triedy bol v seminári. Maturitu zložil s výborným prospechom, a preto ho poslali do viedenského Pazmánea. Štúdium teológie absolvoval roku 1898. Po skončení štúdií bol roku 1898 v Ostrihome vysvätený za kňaza a ako kaplána ho poslali za pomocníka farára do Veľkej Máne v Tekovskej župe. Asi po ročnom kaplánovaní v Budapešti, Leviciach , Palárikove ho v polovici septembra 1902 preložili do Bratislavy (kaplán v Blumentálskom kostole). Odtiaľ ho po viacročnom pôsobení vo februári 1905 preložili za administrátora do Vajnor a 11.apríla 1905 sa stal vajnorským farárom. Od roku 1930 žil v Karlovej Vsi. Už ako kaplán v Bratislave postupne vstupuje do politiky. Roku 1905 bol redaktorom Ľudových novín. V roku 1906 vyhráva voľby a spolu s ďalšími šiestimi Slovákmi sa dostáva do uhorského parlamentu. Za svoje články “Ohrňme si rukávy a Faraoniti a Herodiáni” bol postavený pred súd. Jeho proces pred prešporskou porotou dňa 16. novembra 1906 sa stal pamätným. Ferdiš Juriga bol odsúdený na 2 roky väzenia. Trest si odpykal v rokoch 1907 – 1909 vo Vacove.

Bol účastník porady predstaviteľov politických smerov na Slovensku roku 1914 v Budapešti. V tom istom roku požadoval na Uhorskom sneme zavedenie slovenčiny do základných škôl. Roku 1918 ako člen SNR a poslanec Národného zhromaždenia , spoluautor Martinskej deklarácie, predniesol prejav o sebaurčení Slovákov. Člen Slovenskej národnej strany HSĽS (1920 – 1929). Od roku 1927 spolu s F. Tománkom vytváral v HSĽS opozíciu, roku 1929 vylúčený z HSĽS, pokúša sa kandidovať samostatne. Autor viacerých publikácií: Blahozvestovia (1905), Lúčenie (1907), Písmo, ktoré počas krvavej sveta potopy napísal F.J. (1916 – 1919), Kriminálne písma (1922), Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny (1934). Ferdiš Juriga zasahoval i do slovenskej kultúry. Ako majster slova a písma písal básne a texty k piesňam. Na rozdiel od svojich generačných druhov neprejavil žiadne výtvarné sklony a ambície. Obrat v jeho vzťahu k umeniu spôsobil vajnorský pobyt. Zasadzoval sa za čistotu ľudového umenia, hlavne výšiviek a krojov. Podľa jeho podnetov a koncepcií je vytvorených viacero obrazov, reliéfov a sôch s náboženskou tematikou. Zomrel 23. 11 1950 po ťažkej chorobe v Bratislave. Bol pochovaný na karloveskom cintoríne. Jeho pozostatky i s náhrobným kameňom boli po zmene spoločensko – politických pomerov v novembri 1998 prevezené na cintorín do Martina.