Pamiatky

Kostol svätého Michala Archanjela

Svätému Michalovi Archanjelovi je zasvätený kostol – odveká dominanta mesta. Nie je duchovná správa, aký kostol mali naši predkovia pred postavením chrámu v dnešnej podobe. Je zachovaná len správa, že tento kostol v roku 1759 “po ukrutném ale ohni” vyhorel. Pri obnove kostola po požiari pomohla finančnými darmi cisárovná Mária Terézia a knieža František Lotrinský.
Po necelých sto rokoch keď “k padnuťú náchylný bol, naposledi od fundamentu zvalení biť mosel”. V roku 1846 sa začali kopať základy nového kostola. Správa sa dostala až k cisársko-kráľovskej rodine. Táto bola gruntovým pánom Gbelov. Cisár – kráľ Ferdinand I. k stavbe slávneho chrámu gbelského “štiricet tisíc zlatých stríbra nejmilostivejše vykázati ráčil”. Keď bol v roku 1852 kostol dostavaný, avšak bez vnútornej výzdoby a interiéru, Ostrihomský arcibiskup povolil jeho vysviacku. Na vnútornú výzdobu daroval nový cisár a kráľ František Jozef I. 10 000 zlatých striebra.
Druhá slávnostná biskupská vysviacka už úplne dokončeného kostola bola 13. júna 1859.
“Včul teda stojí obrázok, pred očama našima Chrám Gbelskí, ozdoba a okrasa ne len mestečka Egbel, a celého okršleku, ale aj celej krajiny Uhorskej!”
“Stalo sa to teho času, kdiž najsvetejší Otec Pius IX. Rímským Papežem bol, František Jozef I. na trúňe císarském rakúském sa nachádzal a kardinal kníža Prímas Ján Scitovský, arcibiskupstvo Ostrohomské rídil ….!”.
“Památku posvíceňá biskupského slavného chrámu mestečka Egbel v Arcibiskupství Ostrihomském, v děkanství Šaščínském na slavném panství císarsko-královském Holičském Jozef Matejka, dekan a farár gbelskí roku Pána 1859 spísal a v Skalici písmem Františka Xavera Škarnicla sinú drukem vídal”.

Viac o histórii tejto národnej kultúrnej pamiatky sa dozviete v priložených dokumentoch:

1. Podklad na vyhlásenie nehnuteľnosti - kostol sv. Michala archanjela za národnú kultúrnu pamiatku
2. Zvony minulosti.pdf (43.86 MB)

Ďalšími kultúrnymi pamiatkami mesta sú:

• Golgota umiestnená na cintoríne,
• súsošie Immaculata pri kostole,
• socha Svätej Trojice na námestí pred budovou mestského úradu.

Ku koloritu mesta už dlhé roky patria tiež kríže, ktoré sú umiestnené prakticky na všetkých vstupných cestách:

• pri ceste na Smolinské stojí kríž od roku 1891 s nápisom: “Ku cti a chvále Boha Spasiteľa postavili nábožní manželia Bartolomej a Juliana Valla” je nazývaný “Šaštínsky”.
• na ceste do obce Čáry, v lese pod hájom, je drevený kríž nazývaný “U Šugara”, Za Kučerovom na ceste do Bašty, je železný kríž z roku 1914 nazývaný “Dúbravových”.
• na ceste do Dúbravy v areáli NAFTA a.s. stojí železný kríž z roku 1891, nazývaný našimi rodičmi “u Semerky alebo u Lokaička”.
• ďalší kríž sa nachádza na križovatke Gbely – Adamov – Kopčany.
• na Družstevnej ulici je kamenný kríž, ktorému sa hovorilo “U Grimandla”.
• na Petroveskej ulici je kríž z roku 1905 nazývaný “Petrovský”.
• zachovaný je kríž z roku 1912 na Rasovni na ceste do Hoštákov k Šibeniciam a na Vŕbske a železný kríž pod vinohradmi smerom na Štefanov. Hovorí sa mu “Štepanovský”.
• v blízkosti farského kostola sú viaceré kríže, jeden starý bez nápisu.

Medzi kultúrnu pamiatku patrí aj zrekonštruovaný organ, ktorý sa nachádza v rímsko-katolíckom kostole sv. Michala Archanjela.

Sýpka v Gbeloch

Vo februári 2024 vyhlásil Pamiatkový úrad SR kostol r. k. sv. Michala Archanjela v Gbeloch za národnú kultúrnu pamiatku.

Vo svojej činnosti posudzovania historických budov v meste pokračoval ďalej a v auguste 2024 vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku aj Sýpku v Gbeloch.

Sýpka bola postavená v 2. polovici 18. storočia, v čase, keď boli majiteľmi panstva Holíč a Šaštín Habsburgovci. Podľa architektúry stavby je preto vysoko pravdepodobné, že ju nechali postaviť práve Habsburgovci.

Sýpka predstavuje murovaný trojpodlažný objekt s využiteľným podkrovím. Priestory všetkých troch podlaží majú drevené stropy s trámami. V priestore prvého nadzemného podlažia je tehlová dlážka, v priestore druhého a tretieho nadzemného podlažia je palubová dlážka. Jednotlivé podlažia sú prepojené pôvodným dreveným rebríkovým schodiskom.

Viac o histórii tejto národnej kultúrnej pamiatky sa dozviete v priložených dokumentoch (podklad rozhodnutia a rozhodnutie o NKP).