Spomienka na oslobodenie Gbelov

Veľká noc v roku 1945 pripadla na prvé aprílové dni. Navonok prebiehala tak ako každoročne, no tentoraz ju sprevádzal nepokoj. Ľudia cítili, že sa niečo blíži. Nie podľa hluku diel či výbuchov, ale podľa pribúdajúcich „cezpoľných“. Do Gbelov prichádzali najmä obyvatelia z Bratislavy, presvedčení, že prechod frontu bude na dedine bezpečnejší než v meste.

Na príchod vojny sa napokon čakalo len niekoľko dní. V nedeľu ráno 8. apríla 1945 vstúpila do Gbelov Červená armáda – bez boja. Vojaci 767. pluku 228. streleckej divízie pod velením generálmajora Esina sa v obci rozdelili na dva smery. Jedna časť postupovala k železničnej stanici a ďalej k rieke Morave, ktorú bez väčších problémov prekročila. Druhá smerovala cez Prístodolky ku Kopčanom.

Práve tam sa ich postup zastavil. Do cesty sa postavil Kopec – vyvýšenina opevnená nemeckými vojskami delami, mínometmi aj guľometmi. Boje tu trvali niekoľko dní. Až 11. apríla sa Červenej armáde podarilo odpor prelomiť a pokračovať ďalej. Odvtedy sa tomuto miestu hovorí aj krvavý kopec.

Boje si vyžiadali svoju daň. V Gbeloch padlo 42 červenoarmejcov a viac ako sto ich bolo zranených. Na nemeckej strane zahynulo 14 vojakov. Vojna sa nevyhla ani miestnym – aj medzi Gbelanmi boli obete, ktorých mená dnes pripomína pamätník.

Pre obyvateľov obce znamenal 8. apríl koniec dlhého obdobia strachu a neistoty. Hoci samotný príchod vojakov prebehol pokojne, udalosti na Kopci ukázali, že vojna zanechala stopy aj tu. Spomienka na padlých vojakov i civilistov tak zostáva trvalou súčasťou pamäti obce – ako tiché svedectvo o cene mieru.

Nezabúdame.

Pokračovanie tejto témy si budete môcť prečítať v budúcom čísle mesačníka Gbelan.